História
Štatistika hovorí, že Francúzsko v roku 2014 zažiari - od prelomu tisícročia totiž ekipa v modrých dresoch pravidelne strieda skvelý šampionát s hrôzostrašným. Po veľkolepé domáce výhre v roku 1998 nasledoval výbuch v Japonsku a Južnej Kórei, po nečakanom striebru z Nemecka 2006 prišla hanba v Juhoafrickej republike.Priaznivý žreb brazílskeho turnaja akoby sám od seba popostrkoval Deschampsová koňa do úlohy spolufavoritov.
Väčšina fanúšikov vníma súčasnú Francúzsku ako kvalitný a nebezpečný tím, ktorý môže prekvapiť, medzi najväčšie kandidátmi na zlato však nepatrí. To je historicky pomerne akurátnej pohľ ad. Les Bleus založili svoju futbalovú asociáciu už v roku 1904 a hneď na prvom MS v Uruguaji (1930) boli jedným zo štyroch európskych celkov. V predvojnovom období nechýbali Francúzi na Mundial ani raz, na veľký úspech si však mali ešte počkať.
Prvá zlatá generácia sa v krajine zrodila v 50. rokoch, v čase, keď klubovej scéne vládlo Stade de Reims.Je symbolické, že tím, ktorý skončil tretí na MS 1958 vo Švédsku a pripísal si tak svoju historicky prvú medailu, viedli za úspechom Raymond Kopa a Just Fontaine - prvý menovaný bol etnickým Poliakom, zatiaľ čo Fontaine, sa 13 gólmi držiteľ rekordu pre najlepšieho strelca počas jediného šampionátu, sa narodil v Maroku. Pre reprezentáciu, ktorá ako prvá v Európe dala šancu čiernemu hráči (bol ním Raoul Diagne, slávny bek pôvodom zo Senegalu), bola etnická rôznorodosť vždy kľúčovým prvkom.
Po švédskom úspechu prišlo viac ako dve dekády trvajúce obdob ie sucha. Až príchod trénera Michela Hidalgo na konci 70.rokov zažal novú úspešnú éru, ktorá bude navždy spojená s menom Michela Platiniho. Svetový šampionát v roku 1982 vstúpil do francúzskych dejín skôr vďaka kriminálnemu zákroku nemeckého gólmana Haralda Schumachera na Patricka Battistona; Nemci nakoniec semifinále vyhrali a na Les Bleus tak zostala iba štvrtá priečka. Tím okolo "magického štvorca" (Platini, Jean Tigana, Alain Giresse a Bernard Genghini) si však všetko vynahradil o dva roky neskôr na domácom Eure, kde si pripísal svoje premiérové medzinárodnej zlato. Na svetových kolbiskách sa Platiniho generácie rozlúčila tretím miestom z MS 1986 v Mexiku.
V prvej polovici 90.rokov sa Francúzi opäť odmlčali, ich návrat medzi svetovú elitu však bol o to drvivejšia - po Kopovi s Platinim totiž prišiel ďalší veľký líder, Zinedine Zidane, a tento príbeh už dobre poznáme. Málo tímov v dejinách futba lu rozsievalo medzi fanúšikmi takú radosť, ako ten francúzsky z roku 1998. Tretí zlatá éra trvala iba dva roky, do histórie sa však zapísala nezmazateľným písmom.Deschampsův tím je od tej doby prvým, ktorý má potenciál sa slávnym časom aspoň priblížiť.
Kvalifikácia
Kvalifikačné skupina I mala od začiatku úplne jasný scenár: Favoritom na postup bolo Španielsko, Francúzsko malo uzmout druhú priečku (a napríklad svojho južného suseda aj trochu potrápiť), Fínsko, Gruzínsko a Bielorusko zostali bez šance. K žiadnemu prekvapeniu nakoniec skutočne nedošlo, zverenci Didiera Deschampsa si barážovou pozícii bez problémov ustrážili. Okrem dvouzápasu so Španielskom (cennú vonkajšia remízu 1: 1 zmazala nešťastná domáca prehra 0: 1) stratili už len v Gruzínsku, ktorá sa probetonovala k výsledku 0: 0.Z ôsmich stretnutí získali Les Bleus 17 bodov, o 8 viac než tretej Fínsko.
Skutočná skúška i ch schopností tak prišla až v baráži - a bolo to poriadne peklo. Los im za súpera určil Ukrajinu, talentovaný a obetavý tím, ktorý navyše začínal na domácom ihrisku. Kto vie, čo by sa v krajine dialo, keby Francúzi nakoniec nepostúpili; rozhodne k tomu nemali ďaleko.Pred takmer 70 tisíckami divákov v Kyjeve síce udržali bezgólový prvý polčas, góly Zozulji s Jarmolenkem po zmene strán však postavili Deschampsa do nezávideniahodnej pozície.
Prošedivělému koučovi bývalo v Marseille miestami vytýkané, že je príliš mäkký a nedokáže sa popasovať s nepriaznivými okolnosťami; odvetný zápas v Paríži však tieto zvesti dokonale vyvrátil. Od prvej minúty hrali Les Bleus ako tím, ktorý si neúspech ani v najmenšom nepripúšťa, Ukrajinu úplne prevalcovali a už v prvom polčase vďaka trefám Sakha s Benzema zmazali kyjevskej manko. Mamadou Sakho následne v 72.minúte poistil výhru 3: 0.
Na koho sa zamerať: Bla ise Matuidi (PSG)
Rad ľudí stále považuje Matuidiho za síce kvalitného, ale predsa len trochu stereotypného "búracích" stredu zálohy. Je síce pravda, že odchovanec Saint-Étienne patrí k fyzicky najsilnejším futbalistom na svete a prejsť cez neho sa občas javí ako úplne nemožné, od jeho prestupu do Paríža sa však ukazuje, že toho vie oveľa viac - len málo hráčov si môže dovoliť niekoľkokrát za zápas nabehnúť do druhej vlny na kraj súperovho vápna a pritom sa stále bez problémov stíhať vracať na svoje miesto pred stopérov.Matuidi je extrémne univerzálnym hráčom, vie hrať defenzívneho, stredného i ofenzívneho záložníka, sťahuje sa dokonca aj k stranám ihrisko a celkovo pôsobí dojmom, že celý stred poľa je skrátka jeho. Ak je vo forme, neexistuje sila, ktorá by ho skrotili.
Napriek obrovský hype okolo talentovaného Pogba zostáva dvadsaťsedemročný suverén najdôležitejším mužom Desch ampsová zálohy; vedľa výbušné sily a nadľudské výdrže totiž pridáva aj prekvapivo kvalitnú techniku.Iste, nie je to žiadny Andrea Pirlo (túto pozíciu vo Francúzsku zastáva skôr Yohan Cabaye) a jeho prednosti leží predsa len inde, bez problémov sa však zvláda zapájať do budovania útokov, vďaka čomu vyzerá francúzsky stred ihriska takmer balistickou. Ak sa Les Bleus podarí prekvapiť a zabojovať o medaily, existuje veľká šanca, že architektom ich úspechu bude práve Matuidi. Robustný opora PSG má možnosť stať sa skutočnou svetovou superstar.
Tréner: Didier Deschamps
Jednota, jednota, jednota.S blížiacim sa otváracom duelom MS nehovorí Didier Deschamps o ničom inom: je potrebné obnoviť tímového ducha, hráči sa musia cítiť vo svojej koži, je potrebný bojovať ako jeden muž. Pre niekdajšieho odchovanca Nantes je tento prístup typický; Les Canaris sa nikdy netajili tým, že ich najväčšou hviezdo u je tím. Súčasná Francúzsko je na tom podobne. Štyridsaťpäťročný kouč síce preslávil skôr ako prezieravý taktik, teraz sa však musí rozpamätať na svoje korene a zaujať úlohu charizmatického lídra.
Deschamps je vo francúzskom futbale veľkú personou.Niekdajší skvelý stredopoliar zanechal počas svojej aktívnej kariéry najväčšej stopu v Marseille a Juventuse (s oboma týmito klubmi vyhral Ligu majstrov, a do oboch neskôr vrátil aj ako tréner), na reprezentačnej úrovni potom bol kapitánom skvelé generácie Blacks, blancs, Beurs < / i>, ktorá pod jeho vedením vyhrala svetový šampionát v roku 1998 a Euro o dva roky neskôr. Počas jedenástich rokov si v modrom drese pripísal 103 štartov.
Trénovanie začal ihneď po zavesenie kopačiek na klinec; písal sa rok 2001 a Deschamps, vtedy ešte len tridsaťtriročný (!), nastúpil čerstvo na lavičku Monaka.Jeho mimoriadna inteligencia, prekvapivá taktická erudícia a ochota nebáť sa skúšať nové nápady doviedla podceňovaný tím až do finále Ligy majstrov v roku 2004, kde sa nakoniec musel skloniť pred Portom. Bol to skvelý súboj dvoch vychádzajúcich trénerských hviezd - víťazný José Mourinho už teraz patrí medzi futbalové legendy, porazený Deschamps zatiaľ na medzinárodný úspech čaká.
Na druhú stranu treba povedať, že jeho meno trofeje skrátka priťahuje - v Monaku vyhral Coupe de la Ligue (2003), následne s Juventusom opanoval Serii B (2006/07), a do Marseille odchádzal s vizitkou muža, ktorého úlohou je navrátiť slávny klub späť na vrchol.To rozhodne nebolo jednoduché "zadanie", Deschamps ho však splnil - Les Phocéens pod jeho vedením vyhrali ako francúzsku ligu (2009/10), ako aj ďalšie tri domáce poháre (Coupe de la Ligue v rokoch 2010, 11 a 12) a dva Superpoháre (2010, 11).
Teraz čaká premýšľavého taktika prvá veľká medzinárodná skúška - pod jeho predchodc om Laurentom Blanka nehrala Francúzsko na Eure 2012 zle, doplatila však na nedostatok efektivity v útoku a celkovo trochu laxný poňatie, ktorému chýbala vôľa a bojovnosť. Deschamps je podobným typom trénera ako Blanc a je teda možné, že tie isté problémy budú Les Bleus sužovať aj teraz.Bývalý legendárny kapitán, ktorý vyhrával všade, kam vkročil, tak stojí pred doposiaľ najťažšou úlohou svojej trénerskej kariéry.
Prednosti
Len málo tímov na šampionáte bude mať lepšiu záložný rad než práve Francúzsko. Dynamika trojica Matuidi, Pogba, Cabaye je fenomenálny - všetci sú dostatočne univerzálny, zdatní v defenzíve a ofenzíve, a čo predovšetkým, skutočne kvalitný na tej najvyššej úrovni.Deschamps musí dúfať, že sa mu žiadny zo záložníkov nezraní; nie že by Francúzsko nemala schopné náhradníkmi (trio Mavuba, Sissoko, Schneiderlin by v rámci turnaja stále predstavovalo výrazný nadprie mer), ale základná zostava nemá v tomto ohľade viditeľnú slabinu.
Vôbec sa zdá, že od pamätné Zidaneho generácie nemali les Bleus papierovo lepší tím. V bránke je neotrasiteľnou jednotkou skvelý Hugo Lloris, kraje obrany sú kvalitne zdvojené, vo Valbuena má Deschamps k dispozícii Playmaker najvyššej úrovne, Antoine Griezmann čoby jediné ostré krídlo zase dodá dravosť, surovosť a ťah na bránku.Práve vďaka Grizemannovi s Giroud, ktorý svojou hrou chrbtom k bránke ponúka vítanú alternatívu do útoku, vyzerajú Francúzi tiež oveľa efektívnejšie, čo je oproti impotentnímu Euru 2012 určite posun.
Tím Les Bleus je vôbec papierovo skvele poskladaný a vyvážený. Zabudnúť by sme nemali ani na nebývalo silnú lavičku náhradníkov: všetky pozície sú kvalitne zdvojené, Deschamps teda má oproti radu súperov "druhého sledu" v rukách luxusnej výhodu. Bez Ribéryho síce Francúzsku možno chýba vyložená supers tar, čo sa rozloženie kvality naprieč mužstvom týka, môžu sa jej však rovnať iba Brazílčania a Španieli.
Vôbec najdôležitejším bodom však bude atmosféra v kabíne.V tíme, kde od pamätného MS 2006 panoval nepokrytý chaos, bude práve vnútorná rovnováha lakmusovým papierikom prípadného úspechu. Stále ešte nie je isté, či Francúzi skutočne dokážu prekonať svoju najväčšiu prekážku a ťahať za jeden povraz ako tím, heroická výhra v baráži nad Ukrajinou však dáva priaznivcom veľkú nádej.
Slabiny
Čo sa základnej zostavy týka, Francúzsku chýba k papierovej dokonalosti snáď len skutočný generál stredu obrany, hráč typu Thiaga Silvu, ktorý by svojimi skúsenosťami a vodcovskými schopnosťami prirodzene stmelil defenzívne fáze tímu v kompaktný celok.V budúcnosti sa na túto rolu počíta s Raphaël Varane, ktorý je Deschampsovým favoritom a dosť možno sa objaví aj v základnej z ostave; zatiaľ je však príliš neskúsený, čo platí aj pre Eliaquima Mangala. Niekdajší kapitán PSG Mamadou Sakho z tejto role v posledných rokoch vypadol, zatiaľ čo Laurent Koscielny je síce mimoriadne kvalitným hráčom, ale nie lídrom. Na prvý pohľad legitímny argument však trochu vädne pri pohľade na štatistiky - Francúzi dostávajú tak málo gólov, že nazývať akúkoľvek časť obrany ich slabinou je skrátka pritiahnuté za vlasy.
Potom je tu samozrejme otázka Francka Ribéryho.Minuloročný finalista Zlatej lopty je bezpochyby najlepším futbalistom Francúzska a hoci v uplynulej sezóne zaznamenal výrazný úbytok formy, v národnom tíme by stále hral kľúčovú úlohu. Jeho prítomnosť by navyše veľmi pomohla aj Karimu Benzema, ktorý na Eure 2012 vyložene sklamal a tento rok bude mať dosť možno poslednú šancu presvedčiť náročné fanúšikov, že si pozíciu hrotového útočníka skutočne zaslúži.
Ribéryh o zranenie nie je pre Francúzsko katastrofou, napriek tomu však ide o výraznú stratu a Deschamps musia narýchlo vymyslieť operatívne riešenie (Blaise Matuidi sa napríklad otvorene vyjadril v zmysle, že Francúzsko Ribéryho "nutne potrebuje").Či už sa rozhodne postaviť na krídla Valbuena s Griezmannem, dať šancu Rémymu, alebo napríklad stiahnuť Benzemu na stranu a doprostred útoku postaviť Giroud, pôjde o variant, ktorú Francúzi nemajú nazkoušenou as ktorou sa primárne nepočítalo.
A ak sme zmieňovali delikátna a krehký tímový balans ako jednu z predností súčasného výberu, nikde nie je napísané, že sa veci opäť nezvrtne. Momentálne to v tíme Les Bleus na nejakú búrku nevyzerá, lenže u Francúzov človek nikdy nevie.Deschamps sa v podobnej situácii ocitol aj vo svojej poslednej sezóne v Marseille, kedy nedokázal hrdý klub po zlej sérii výsledkov adekvátne "naštartovať" a nakoniec opúšťal prístavné mesto s han bou. Tlak, ktorý na jeho osobe leží, by dosť možno zamával is oveľa protřelejšími motivátory.
Na druhú stranu, veľká väčšina francúzskych fanúšikov sú realistami - očakávajú postup do štvrťfinále s tým, že najdôležitejšie je, aby sa za svoju reprezentáciu po dlhej "ére temna" konečne nemuseli hanbiť.Medaily sú síce krásnou predstavou, Francúzsko má ale za úlohu predovšetkým nájsť stratenú česť ..
Predpokladaná zostava
Lloris - Debuchy, Koscielny, Sakho, Evra - Matuidi, Pogba, Cabaye - Valbuena, Benzema, Griezmann
Francúzi majú čo naprávať , ich posledný účasť na majstrovstvách sveta skončila nevídanú hanbou a aj tento rok sú fanúšikovia vo svojich očakávaniach skôr opatrní.Didier Deschamps má pritom k dispozícii jeden z najkvalitnejších tímov na turnaji ..
História Štatistika hovorí, že Francúzsko v roku 2014 zažiari - od prelomu tisícročia totiž ekipa v modrých dresoch pravidelne strieda skvelý šampionát s hrôzostrašným. Po veľkolepé domáce výhre v roku 1998 nasledoval výbuch v Japonsku a Južnej Kórei, po nečakanom striebru z Nemecka 2006 prišla hanba v Juhoafrickej republike.Priaznivý žreb brazílskeho turnaja akoby sám od seba popostrkoval Deschampsová koňa do úlohy spolufavoritov.
Väčšina fanúšikov vníma súčasnú Francúzsku ako kvalitný a nebezpečný tím, ktorý môže prekvapiť, medzi najväčšie kandidátmi na zlato však nepatrí. To je historicky pomerne akurátnej pohľad. Les Bleus založili svoju futbalovú asociáciu už v roku 1904 a hneď na prvom MS v Uruguaji (1930) boli jedným zo štyroch európskych celkov. V predvojnovom období nechýbali Francúzi na Mundial ani raz, na veľký úspech si však mali ešte počkať.
Prvá zlatá generácia sa v krajine zrodil a v 50. rokoch, v čase, keď klubovej scéne vládlo Stade de Reims.Je symbolické, že tím, ktorý skončil tretí na MS 1958 vo Švédsku a pripísal si tak svoju historicky prvú medailu, viedli za úspechom Raymond Kopa a Just Fontaine - prvý menovaný bol etnickým Poliakom, zatiaľ čo Fontaine, sa 13 gólmi držiteľ rekordu pre najlepšieho strelca počas jediného šampionátu, sa narodil v Maroku. Pre reprezentáciu, ktorá ako prvá v Európe dala šancu čiernemu hráči (bol ním Raoul Diagne, slávny bek pôvodom zo Senegalu), bola etnická rôznorodosť vždy kľúčovým prvkom.
Po švédskom úspechu prišlo viac ako dve dekády trvajúce obdobie sucha. Až príchod trénera Michela Hidalgo na konci 70.rokov zažal novú úspešnú éru, ktorá bude navždy spojená s menom Michela Platiniho. Svetový šampionát v roku 1982 vstúpil do francúzskych dejín skôr vďaka kriminálnemu zákroku nemeckého gólmana Haralda Schumachera na Patricka Battis tona; Nemci nakoniec semifinále vyhrali a na Les Bleus tak zostala iba štvrtá priečka. Tím okolo "magického štvorca" (Platini, Jean Tigana, Alain Giresse a Bernard Genghini) si však všetko vynahradil o dva roky neskôr na domácom Eure, kde si pripísal svoje premiérové medzinárodnej zlato. Na svetových kolbiskách sa Platiniho generácie rozlúčila tretím miestom z MS 1986 v Mexiku.
V prvej polovici 90.rokov sa Francúzi opäť odmlčali, ich návrat medzi svetovú elitu však bol o to drvivejšia - po Kopovi s Platinim totiž prišiel ďalší veľký líder, Zinedine Zidane, a tento príbeh už dobre poznáme. Málo tímov v dejinách futbalu rozsievalo medzi fanúšikmi takú radosť, ako ten francúzsky z roku 1998. Tretí zlatá éra trvala iba dva roky, do histórie sa však zapísala nezmazateľným písmom.Deschampsův tím je od tej doby prvým, ktorý má potenciál sa slávnym časom aspoň priblížiť.
Kvalifikácia
Kvalifikačné skupina I mala od začiatku úplne jasný scenár: Favoritom na postup bolo Španielsko, Francúzsko malo uzmout druhú priečku (a napríklad svojho južného suseda aj trochu potrápiť), Fínsko, Gruzínsko a Bielorusko zostali bez šance. K žiadnemu prekvapeniu nakoniec skutočne nedošlo, zverenci Didiera Deschampsa si barážovou pozícii bez problémov ustrážili. Okrem dvouzápasu so Španielskom (cennú vonkajšia remízu 1: 1 zmazala nešťastná domáca prehra 0: 1) stratili už len v Gruzínsku, ktorá sa probetonovala k výsledku 0: 0.Z ôsmich stretnutí získali Les Bleus 17 bodov, o 8 viac než tretej Fínsko.
Skutočná skúška ich schopností tak prišla až v baráži - a bolo to poriadne peklo. Los im za súpera určil Ukrajinu, talentovaný a obetavý tím, ktorý navyše začínal na domácom ihrisku. Kto vie, čo by sa v krajine dialo, keby Francúzi nakoniec nepostúpili; rozhodne k tomu nemali ďaleko.Pred takmer 70 tisíckami divákov v Kyjeve síce udržali bezgólový prvý polčas, góly Zozulji s Jarmolenkem po zmene strán však postavili Deschampsa do nezávideniahodnej pozície.
Prošedivělému koučovi bývalo v Marseille miestami vytýkané, že je príliš mäkký a nedokáže sa popasovať s nepriaznivými okolnosťami; odvetný zápas v Paríži však tieto zvesti dokonale vyvrátil. Od prvej minúty hrali Les Bleus ako tím, ktorý si neúspech ani v najmenšom nepripúšťa, Ukrajinu úplne prevalcovali a už v prvom polčase vďaka trefám Sakha s Benzema zmazali kyjevskej manko. Mamadou Sakho následne v 72.minúte poistil výhru 3: 0.
Na koho sa zamerať: Blaise Matuidi (PSG)
Rad ľudí stále považuje Matuidiho za síce kvalitného, ale predsa len trochu stereotypného "búracích" stredu zálohy. Je síce pravda, že odchovanec Saint-Étienne patrí k fyzicky najsilnejším futbalistom na svete a prejsť cez neho sa občas javí ako úplne nemož né, od jeho prestupu do Paríža sa však ukazuje, že toho vie oveľa viac - len málo hráčov si môže dovoliť niekoľkokrát za zápas nabehnúť do druhej vlny na kraj súperovho vápna a pritom sa stále bez problémov stíhať vracať na svoje miesto pred stopérov.Matuidi je extrémne univerzálnym hráčom, vie hrať defenzívneho, stredného i ofenzívneho záložníka, sťahuje sa dokonca aj k stranám ihrisko a celkovo pôsobí dojmom, že celý stred poľa je skrátka jeho. Ak je vo forme, neexistuje sila, ktorá by ho skrotili.
Napriek obrovský hype okolo talentovaného Pogba zostáva dvadsaťsedemročný suverén najdôležitejším mužom Deschampsová zálohy; vedľa výbušné sily a nadľudské výdrže totiž pridáva aj prekvapivo kvalitnú techniku.Iste, nie je to žiadny Andrea Pirlo (túto pozíciu vo Francúzsku zastáva skôr Yohan Cabaye) a jeho prednosti leží predsa len inde, bez problémov sa však zvláda zapájať do budovania útoko v, vďaka čomu vyzerá francúzsky stred ihriska takmer balistickou. Ak sa Les Bleus podarí prekvapiť a zabojovať o medaily, existuje veľká šanca, že architektom ich úspechu bude práve Matuidi. Robustný opora PSG má možnosť stať sa skutočnou svetovou superstar.
Tréner: Didier Deschamps
Jednota, jednota, jednota.S blížiacim sa otváracom duelom MS nehovorí Didier Deschamps o ničom inom: je potrebné obnoviť tímového ducha, hráči sa musia cítiť vo svojej koži, je potrebný bojovať ako jeden muž. Pre niekdajšieho odchovanca Nantes je tento prístup typický; Les Canaris sa nikdy netajili tým, že ich najväčšou hviezdou je tím. Súčasná Francúzsko je na tom podobne. Štyridsaťpäťročný kouč síce preslávil skôr ako prezieravý taktik, teraz sa však musí rozpamätať na svoje korene a zaujať úlohu charizmatického lídra.
Deschamps je vo francúzskom futbale veľkú personou.Niekdajší skvelý stredopolia r zanechal počas svojej aktívnej kariéry najväčšej stopu v Marseille a Juventuse (s oboma týmito klubmi vyhral Ligu majstrov, a do oboch neskôr vrátil aj ako tréner), na reprezentačnej úrovni potom bol kapitánom skvelé generácie Blacks, blancs, Beurs < / i>, ktorá pod jeho vedením vyhrala svetový šampionát v roku 1998 a Euro o dva roky neskôr. Počas jedenástich rokov si v modrom drese pripísal 103 štartov.
Trénovanie začal ihneď po zavesenie kopačiek na klinec; písal sa rok 2001 a Deschamps, vtedy ešte len tridsaťtriročný (!), nastúpil čerstvo na lavičku Monaka.Jeho mimoriadna inteligencia, prekvapivá taktická erudícia a ochota nebáť sa skúšať nové nápady doviedla podceňovaný tím až do finále Ligy majstrov v roku 2004, kde sa nakoniec musel skloniť pred Portom. Bol to skvelý súboj dvoch vychádzajúcich trénerských hviezd - víťazný José Mourinho už teraz patrí medzi futbalové legendy, porazený Deschamp s zatiaľ na medzinárodný úspech čaká.
Na druhú stranu treba povedať, že jeho meno trofeje skrátka priťahuje - v Monaku vyhral Coupe de la Ligue (2003), následne s Juventusom opanoval Serii B (2006/07), a do Marseille odchádzal s vizitkou muža, ktorého úlohou je navrátiť slávny klub späť na vrchol.To rozhodne nebolo jednoduché "zadanie", Deschamps ho však splnil - Les Phocéens pod jeho vedením vyhrali ako francúzsku ligu (2009/10), ako aj ďalšie tri domáce poháre (Coupe de la Ligue v rokoch 2010, 11 a 12) a dva Superpoháre (2010, 11).
Teraz čaká premýšľavého taktika prvá veľká medzinárodná skúška - pod jeho predchodcom Laurentom Blanka nehrala Francúzsko na Eure 2012 zle, doplatila však na nedostatok efektivity v útoku a celkovo trochu laxný poňatie, ktorému chýbala vôľa a bojovnosť. Deschamps je podobným typom trénera ako Blanc a je teda možné, že tie isté problémy budú Les Bleus sužovať aj teraz.Býva lý legendárny kapitán, ktorý vyhrával všade, kam vkročil, tak stojí pred doposiaľ najťažšou úlohou svojej trénerskej kariéry.
Prednosti
Len málo tímov na šampionáte bude mať lepšiu záložný rad než práve Francúzsko. Dynamika trojica Matuidi, Pogba, Cabaye je fenomenálny - všetci sú dostatočne univerzálny, zdatní v defenzíve a ofenzíve, a čo predovšetkým, skutočne kvalitný na tej najvyššej úrovni.Deschamps musí dúfať, že sa mu žiadny zo záložníkov nezraní; nie že by Francúzsko nemala schopné náhradníkmi (trio Mavuba, Sissoko, Schneiderlin by v rámci turnaja stále predstavovalo výrazný nadpriemer), ale základná zostava nemá v tomto ohľade viditeľnú slabinu.
Vôbec sa zdá, že od pamätné Zidaneho generácie nemali les Bleus papierovo lepší tím. V bránke je neotrasiteľnou jednotkou skvelý Hugo Lloris, kraje obrany sú kvalitne zdvojené, vo Valbuena má Deschamps k dispozícii Play maker najvyššej úrovne, Antoine Griezmann čoby jediné ostré krídlo zase dodá dravosť, surovosť a ťah na bránku.Práve vďaka Grizemannovi s Giroud, ktorý svojou hrou chrbtom k bránke ponúka vítanú alternatívu do útoku, vyzerajú Francúzi tiež oveľa efektívnejšie, čo je oproti impotentnímu Euru 2012 určite posun.
Tím Les Bleus je vôbec papierovo skvele poskladaný a vyvážený. Zabudnúť by sme nemali ani na nebývalo silnú lavičku náhradníkov: všetky pozície sú kvalitne zdvojené, Deschamps teda má oproti radu súperov "druhého sledu" v rukách luxusnej výhodu. Bez Ribéryho síce Francúzsku možno chýba vyložená superstar, čo sa rozloženie kvality naprieč mužstvom týka, môžu sa jej však rovnať iba Brazílčania a Španieli.
Vôbec najdôležitejším bodom však bude atmosféra v kabíne.V tíme, kde od pamätného MS 2006 panoval nepokrytý chaos, bude práve vnútorná rovnováha lakmusovým papierikom prípa dného úspechu. Stále ešte nie je isté, či Francúzi skutočne dokážu prekonať svoju najväčšiu prekážku a ťahať za jeden povraz ako tím, heroická výhra v baráži nad Ukrajinou však dáva priaznivcom veľkú nádej.
Slabiny
Čo sa základnej zostavy týka, Francúzsku chýba k papierovej dokonalosti snáď len skutočný generál stredu obrany, hráč typu Thiaga Silvu, ktorý by svojimi skúsenosťami a vodcovskými schopnosťami prirodzene stmelil defenzívne fáze tímu v kompaktný celok.V budúcnosti sa na túto rolu počíta s Raphaël Varane, ktorý je Deschampsovým favoritom a dosť možno sa objaví aj v základnej zostave; zatiaľ je však príliš neskúsený, čo platí aj pre Eliaquima Mangala. Niekdajší kapitán PSG Mamadou Sakho z tejto role v posledných rokoch vypadol, zatiaľ čo Laurent Koscielny je síce mimoriadne kvalitným hráčom, ale nie lídrom. Na prvý pohľad legitímny argument však trochu vädne p ri pohľade na štatistiky - Francúzi dostávajú tak málo gólov, že nazývať akúkoľvek časť obrany ich slabinou je skrátka pritiahnuté za vlasy.
Potom je tu samozrejme otázka Francka Ribéryho.Minuloročný finalista Zlatej lopty je bezpochyby najlepším futbalistom Francúzska a hoci v uplynulej sezóne zaznamenal výrazný úbytok formy, v národnom tíme by stále hral kľúčovú úlohu. Jeho prítomnosť by navyše veľmi pomohla aj Karimu Benzema, ktorý na Eure 2012 vyložene sklamal a tento rok bude mať dosť možno poslednú šancu presvedčiť náročné fanúšikov, že si pozíciu hrotového útočníka skutočne zaslúži.
Ribéryho zranenie nie je pre Francúzsko katastrofou, napriek tomu však ide o výraznú stratu a Deschamps musia narýchlo vymyslieť operatívne riešenie (Blaise Matuidi sa napríklad otvorene vyjadril v zmysle, že Francúzsko Ribéryho "nutne potrebuje").Či už sa rozhodne postaviť na krídla Valbuena s Griezma nnem, dať šancu Rémymu, alebo napríklad stiahnuť Benzemu na stranu a doprostred útoku postaviť Giroud, pôjde o variant, ktorú Francúzi nemajú nazkoušenou as ktorou sa primárne nepočítalo.
A ak sme zmieňovali delikátna a krehký tímový balans ako jednu z predností súčasného výberu, nikde nie je napísané, že sa veci opäť nezvrtne. Momentálne to v tíme Les Bleus na nejakú búrku nevyzerá, lenže u Francúzov človek nikdy nevie.Deschamps sa v podobnej situácii ocitol aj vo svojej poslednej sezóne v Marseille, kedy nedokázal hrdý klub po zlej sérii výsledkov adekvátne "naštartovať" a nakoniec opúšťal prístavné mesto s hanbou. Tlak, ktorý na jeho osobe leží, by dosť možno zamával is oveľa protřelejšími motivátory.
Na druhú stranu, veľká väčšina francúzskych fanúšikov sú realistami - očakávajú postup do štvrťfinále s tým, že najdôležitejšie je, aby sa za svoju reprezentáciu po dlhej "ére tem na" konečne nemuseli hanbiť.Medaily sú síce krásnou predstavou, Francúzsko má ale za úlohu predovšetkým nájsť stratenú česť ..
Predpokladaná zostava
Lloris - Debuchy, Koscielny, Sakho, Evra - Matuidi, Pogba, Cabaye - Valbuena, Benzema, Griezmann
História Štatistika hovorí, že Francúzsko v roku 2014 zažiari - od prelomu tisícročia totiž ekipa v modrých dresoch pravidelne strieda skvelý šampionát s hrôzostrašným. Po veľkolepé domáce výhre v roku 1998 nasledoval výbuch v Japonsku a Južnej Kórei, po nečakanom striebru z Nemecka 2006 prišla hanba v Juhoafrickej republike.Priaznivý žreb brazílskeho turnaja akoby sám od seba popostrkoval Deschampsová koňa do úlohy spolufavoritov.
Väčšina fanúšikov vníma súčasnú Francúzsku ako kvalitný a nebezpečný tím, ktorý môže prekvapiť, medzi najväčšie kandidátmi na zlato však nepatrí. To je historicky pomerne akurátnej pohľad. Les Bleus založili svoju futbalovú asociáciu už v roku 1904 a hneď na prvom MS v Uruguaji (1930) boli jedným zo štyroch európskych celkov. V predvojnovom období nechýbali Francúzi na Mundial ani raz, na veľký úspech si však mali ešte počkať.
Prvá zlatá generácia sa v krajine zrodil a v 50. rokoch, v čase, keď klubovej scéne vládlo Stade de Reims.Je symbolické, že tím, ktorý skončil tretí na MS 1958 vo Švédsku a pripísal si tak svoju historicky prvú medailu, viedli za úspechom Raymond Kopa a Just Fontaine - prvý menovaný bol etnickým Poliakom, zatiaľ čo Fontaine, sa 13 gólmi držiteľ rekordu pre najlepšieho strelca počas jediného šampionátu, sa narodil v Maroku. Pre reprezentáciu, ktorá ako prvá v Európe dala šancu čiernemu hráči (bol ním Raoul Diagne, slávny bek pôvodom zo Senegalu), bola etnická rôznorodosť vždy kľúčovým prvkom.
Po švédskom úspechu prišlo viac ako dve dekády trvajúce obdobie sucha. Až príchod trénera Michela Hidalgo na konci 70.rokov zažal novú úspešnú éru, ktorá bude navždy spojená s menom Michela Platiniho. Svetový šampionát v roku 1982 vstúpil do francúzskych dejín skôr vďaka kriminálnemu zákroku nemeckého gólmana Haralda Schumachera na Patricka Battis tona; Nemci nakoniec semifinále vyhrali a na Les Bleus tak zostala iba štvrtá priečka. Tím okolo "magického štvorca" (Platini, Jean Tigana, Alain Giresse a Bernard Genghini) si však všetko vynahradil o dva roky neskôr na domácom Eure, kde si pripísal svoje premiérové medzinárodnej zlato. Na svetových kolbiskách sa Platiniho generácie rozlúčila tretím miestom z MS 1986 v Mexiku.
V prvej polovici 90.rokov sa Francúzi opäť odmlčali, ich návrat medzi svetovú elitu však bol o to drvivejšia - po Kopovi s Platinim totiž prišiel ďalší veľký líder, Zinedine Zidane, a tento príbeh už dobre poznáme. Málo tímov v dejinách futbalu rozsievalo medzi fanúšikmi takú radosť, ako ten francúzsky z roku 1998. Tretí zlatá éra trvala iba dva roky, do histórie sa však zapísala nezmazateľným písmom.Deschampsův tím je od tej doby prvým, ktorý má potenciál sa slávnym časom aspoň priblížiť.
Kvalifikácia
Kvalifikačné skupina I mala od začiatku úplne jasný scenár: Favoritom na postup bolo Španielsko, Francúzsko malo uzmout druhú priečku (a napríklad svojho južného suseda aj trochu potrápiť), Fínsko, Gruzínsko a Bielorusko zostali bez šance. K žiadnemu prekvapeniu nakoniec skutočne nedošlo, zverenci Didiera Deschampsa si barážovou pozícii bez problémov ustrážili. Okrem dvouzápasu so Španielskom (cennú vonkajšia remízu 1: 1 zmazala nešťastná domáca prehra 0: 1) stratili už len v Gruzínsku, ktorá sa probetonovala k výsledku 0: 0.Z ôsmich stretnutí získali Les Bleus 17 bodov, o 8 viac než tretej Fínsko.
Skutočná skúška ich schopností tak prišla až v baráži - a bolo to poriadne peklo. Los im za súpera určil Ukrajinu, talentovaný a obetavý tím, ktorý navyše začínal na domácom ihrisku. Kto vie, čo by sa v krajine dialo, keby Francúzi nakoniec nepostúpili; rozhodne k tomu nemali ďaleko.Pred takmer 70 tisíckami divákov v Kyjeve síce udržali bezgólový prvý polčas, góly Zozulji s Jarmolenkem po zmene strán však postavili Deschampsa do nezávideniahodnej pozície.
Prošedivělému koučovi bývalo v Marseille miestami vytýkané, že je príliš mäkký a nedokáže sa popasovať s nepriaznivými okolnosťami; odvetný zápas v Paríži však tieto zvesti dokonale vyvrátil. Od prvej minúty hrali Les Bleus ako tím, ktorý si neúspech ani v najmenšom nepripúšťa, Ukrajinu úplne prevalcovali a už v prvom polčase vďaka trefám Sakha s Benzema zmazali kyjevskej manko. Mamadou Sakho následne v 72.minúte poistil výhru 3: 0.
Na koho sa zamerať: Blaise Matuidi (PSG)
Rad ľudí stále považuje Matuidiho za síce kvalitného, ale predsa len trochu stereotypného "búracích" stredu zálohy. Je síce pravda, že odchovanec Saint-Étienne patrí k fyzicky najsilnejším futbalistom na svete a prejsť cez neho sa občas javí ako úplne nemož né, od jeho prestupu do Paríža sa však ukazuje, že toho vie oveľa viac - len málo hráčov si môže dovoliť niekoľkokrát za zápas nabehnúť do druhej vlny na kraj súperovho vápna a pritom sa stále bez problémov stíhať vracať na svoje miesto pred stopérov.Matuidi je extrémne univerzálnym hráčom, vie hrať defenzívneho, stredného i ofenzívneho záložníka, sťahuje sa dokonca aj k stranám ihrisko a celkovo pôsobí dojmom, že celý stred poľa je skrátka jeho. Ak je vo forme, neexistuje sila, ktorá by ho skrotili.
Napriek obrovský hype okolo talentovaného Pogba zostáva dvadsaťsedemročný suverén najdôležitejším mužom Deschampsová zálohy; vedľa výbušné sily a nadľudské výdrže totiž pridáva aj prekvapivo kvalitnú techniku.Iste, nie je to žiadny Andrea Pirlo (túto pozíciu vo Francúzsku zastáva skôr Yohan Cabaye) a jeho prednosti leží predsa len inde, bez problémov sa však zvláda zapájať do budovania útoko v, vďaka čomu vyzerá francúzsky stred ihriska takmer balistickou. Ak sa Les Bleus podarí prekvapiť a zabojovať o medaily, existuje veľká šanca, že architektom ich úspechu bude práve Matuidi. Robustný opora PSG má možnosť stať sa skutočnou svetovou superstar.
Tréner: Didier Deschamps
Jednota, jednota, jednota.S blížiacim sa otváracom duelom MS nehovorí Didier Deschamps o ničom inom: je potrebné obnoviť tímového ducha, hráči sa musia cítiť vo svojej koži, je potrebný bojovať ako jeden muž. Pre niekdajšieho odchovanca Nantes je tento prístup typický; Les Canaris sa nikdy netajili tým, že ich najväčšou hviezdou je tím. Súčasná Francúzsko je na tom podobne. Štyridsaťpäťročný kouč síce preslávil skôr ako prezieravý taktik, teraz sa však musí rozpamätať na svoje korene a zaujať úlohu charizmatického lídra.
Deschamps je vo francúzskom futbale veľkú personou.Niekdajší skvelý stredopolia r zanechal počas svojej aktívnej kariéry najväčšej stopu v Marseille a Juventuse (s oboma týmito klubmi vyhral Ligu majstrov, a do oboch neskôr vrátil aj ako tréner), na reprezentačnej úrovni potom bol kapitánom skvelé generácie Blacks, blancs, Beurs < / i>, ktorá pod jeho vedením vyhrala svetový šampionát v roku 1998 a Euro o dva roky neskôr. Počas jedenástich rokov si v modrom drese pripísal 103 štartov.
Trénovanie začal ihneď po zavesenie kopačiek na klinec; písal sa rok 2001 a Deschamps, vtedy ešte len tridsaťtriročný (!), nastúpil čerstvo na lavičku Monaka.Jeho mimoriadna inteligencia, prekvapivá taktická erudícia a ochota nebáť sa skúšať nové nápady doviedla podceňovaný tím až do finále Ligy majstrov v roku 2004, kde sa nakoniec musel skloniť pred Portom. Bol to skvelý súboj dvoch vychádzajúcich trénerských hviezd - víťazný José Mourinho už teraz patrí medzi futbalové legendy, porazený Deschamp s zatiaľ na medzinárodný úspech čaká.
Na druhú stranu treba povedať, že jeho meno trofeje skrátka priťahuje - v Monaku vyhral Coupe de la Ligue (2003), následne s Juventusom opanoval Serii B (2006/07), a do Marseille odchádzal s vizitkou muža, ktorého úlohou je navrátiť slávny klub späť na vrchol.To rozhodne nebolo jednoduché "zadanie", Deschamps ho však splnil - Les Phocéens pod jeho vedením vyhrali ako francúzsku ligu (2009/10), ako aj ďalšie tri domáce poháre (Coupe de la Ligue v rokoch 2010, 11 a 12) a dva Superpoháre (2010, 11).
Teraz čaká premýšľavého taktika prvá veľká medzinárodná skúška - pod jeho predchodcom Laurentom Blanka nehrala Francúzsko na Eure 2012 zle, doplatila však na nedostatok efektivity v útoku a celkovo trochu laxný poňatie, ktorému chýbala vôľa a bojovnosť. Deschamps je podobným typom trénera ako Blanc a je teda možné, že tie isté problémy budú Les Bleus sužovať aj teraz.Býva lý legendárny kapitán, ktorý vyhrával všade, kam vkročil, tak stojí pred doposiaľ najťažšou úlohou svojej trénerskej kariéry.
Prednosti
Len málo tímov na šampionáte bude mať lepšiu záložný rad než práve Francúzsko. Dynamika trojica Matuidi, Pogba, Cabaye je fenomenálny - všetci sú dostatočne univerzálny, zdatní v defenzíve a ofenzíve, a čo predovšetkým, skutočne kvalitný na tej najvyššej úrovni.Deschamps musí dúfať, že sa mu žiadny zo záložníkov nezraní; nie že by Francúzsko nemala schopné náhradníkmi (trio Mavuba, Sissoko, Schneiderlin by v rámci turnaja stále predstavovalo výrazný nadpriemer), ale základná zostava nemá v tomto ohľade viditeľnú slabinu.
Vôbec sa zdá, že od pamätné Zidaneho generácie nemali les Bleus papierovo lepší tím. V bránke je neotrasiteľnou jednotkou skvelý Hugo Lloris, kraje obrany sú kvalitne zdvojené, vo Valbuena má Deschamps k dispozícii Play maker najvyššej úrovne, Antoine Griezmann čoby jediné ostré krídlo zase dodá dravosť, surovosť a ťah na bránku.Práve vďaka Grizemannovi s Giroud, ktorý svojou hrou chrbtom k bránke ponúka vítanú alternatívu do útoku, vyzerajú Francúzi tiež oveľa efektívnejšie, čo je oproti impotentnímu Euru 2012 určite posun.
Tím Les Bleus je vôbec papierovo skvele poskladaný a vyvážený. Zabudnúť by sme nemali ani na nebývalo silnú lavičku náhradníkov: všetky pozície sú kvalitne zdvojené, Deschamps teda má oproti radu súperov "druhého sledu" v rukách luxusnej výhodu. Bez Ribéryho síce Francúzsku možno chýba vyložená superstar, čo sa rozloženie kvality naprieč mužstvom týka, môžu sa jej však rovnať iba Brazílčania a Španieli.
Vôbec najdôležitejším bodom však bude atmosféra v kabíne.V tíme, kde od pamätného MS 2006 panoval nepokrytý chaos, bude práve vnútorná rovnováha lakmusovým papierikom prípa dného úspechu. Stále ešte nie je isté, či Francúzi skutočne dokážu prekonať svoju najväčšiu prekážku a ťahať za jeden povraz ako tím, heroická výhra v baráži nad Ukrajinou však dáva priaznivcom veľkú nádej.
Slabiny
Čo sa základnej zostavy týka, Francúzsku chýba k papierovej dokonalosti snáď len skutočný generál stredu obrany, hráč typu Thiaga Silvu, ktorý by svojimi skúsenosťami a vodcovskými schopnosťami prirodzene stmelil defenzívne fáze tímu v kompaktný celok.V budúcnosti sa na túto rolu počíta s Raphaël Varane, ktorý je Deschampsovým favoritom a dosť možno sa objaví aj v základnej zostave; zatiaľ je však príliš neskúsený, čo platí aj pre Eliaquima Mangala. Niekdajší kapitán PSG Mamadou Sakho z tejto role v posledných rokoch vypadol, zatiaľ čo Laurent Koscielny je síce mimoriadne kvalitným hráčom, ale nie lídrom. Na prvý pohľad legitímny argument však trochu vädne p ri pohľade na štatistiky - Francúzi dostávajú tak málo gólov, že nazývať akúkoľvek časť obrany ich slabinou je skrátka pritiahnuté za vlasy.
Potom je tu samozrejme otázka Francka Ribéryho.Minuloročný finalista Zlatej lopty je bezpochyby najlepším futbalistom Francúzska a hoci v uplynulej sezóne zaznamenal výrazný úbytok formy, v národnom tíme by stále hral kľúčovú úlohu. Jeho prítomnosť by navyše veľmi pomohla aj Karimu Benzema, ktorý na Eure 2012 vyložene sklamal a tento rok bude mať dosť možno poslednú šancu presvedčiť náročné fanúšikov, že si pozíciu hrotového útočníka skutočne zaslúži.
Ribéryho zranenie nie je pre Francúzsko katastrofou, napriek tomu však ide o výraznú stratu a Deschamps musia narýchlo vymyslieť operatívne riešenie (Blaise Matuidi sa napríklad otvorene vyjadril v zmysle, že Francúzsko Ribéryho "nutne potrebuje").Či už sa rozhodne postaviť na krídla Valbuena s Griezma nnem, dať šancu Rémymu, alebo napríklad stiahnuť Benzemu na stranu a doprostred útoku postaviť Giroud, pôjde o variant, ktorú Francúzi nemajú nazkoušenou as ktorou sa primárne nepočítalo.
A ak sme zmieňovali delikátna a krehký tímový balans ako jednu z predností súčasného výberu, nikde nie je napísané, že sa veci opäť nezvrtne. Momentálne to v tíme Les Bleus na nejakú búrku nevyzerá, lenže u Francúzov človek nikdy nevie.Deschamps sa v podobnej situácii ocitol aj vo svojej poslednej sezóne v Marseille, kedy nedokázal hrdý klub po zlej sérii výsledkov adekvátne "naštartovať" a nakoniec opúšťal prístavné mesto s hanbou. Tlak, ktorý na jeho osobe leží, by dosť možno zamával is oveľa protřelejšími motivátory.
Na druhú stranu, veľká väčšina francúzskych fanúšikov sú realistami - očakávajú postup do štvrťfinále s tým, že najdôležitejšie je, aby sa za svoju reprezentáciu po dlhej "ére tem na" konečne nemuseli hanbiť.Medaily sú síce krásnou predstavou, Francúzsko má ale za úlohu predovšetkým nájsť stratenú česť ..
Predpokladaná zostava
Lloris - Debuchy, Koscielny, Sakho, Evra - Matuidi, Pogba, Cabaye - Valbuena, Benzema, Griezmann
Francúzi majú čo naprávať , ich posledný účasť na majstrovstvách sveta skončila nevídanú hanbou a aj tento rok sú fanúšikovia vo svojich očakávaniach skôr opatrní.Didier Deschamps má pritom k dispozícii jeden z najkvalitnejších tímov na turnaji ..
História
Štatistika hovorí, že Francúzsko v roku 2014 zažiari - od prelomu tisícročia totiž ekipa v modrých dresoch pravidelne strieda skvelý šampionát s hrôzostrašným. Po veľkolepé domáce výhre v roku 1998 nasledoval výbuch v Japonsku a Južnej Kórei, po nečakanom striebru z Nemecka 2006 prišl a hanba v Juhoafrickej republike.Priaznivý žreb brazílskeho turnaja akoby sám od seba popostrkoval Deschampsová koňa do úlohy spolufavoritov.
Väčšina fanúšikov vníma súčasnú Francúzsku ako kvalitný a nebezpečný tím, ktorý môže prekvapiť, medzi najväčšie kandidátmi na zlato však nepatrí. To je historicky pomerne akurátnej pohľad. Les Bleus založili svoju futbalovú asociáciu už v roku 1904 a hneď na prvom MS v Uruguaji (1930) boli jedným zo štyroch európskych celkov. V predvojnovom období nechýbali Francúzi na Mundial ani raz, na veľký úspech si však mali ešte počkať.
Prvá zlatá generácia sa v krajine zrodila v 50. rokoch, v čase, keď klubovej scéne vládlo Stade de Reims.Je symbolické, že tím, ktorý skončil tretí na MS 1958 vo Švédsku a pripísal si tak svoju historicky prvú medailu, viedli za úspechom Raymond Kopa a Just Fontaine - prvý menovaný bol etnickým Poliakom, zatiaľ čo Fontaine, sa 13 gólmi držiteľ rekordu pre najlepšieho strelca počas jediného šampionátu, sa narodil v Maroku. Pre reprezentáciu, ktorá ako prvá v Európe dala šancu čiernemu hráči (bol ním Raoul Diagne, slávny bek pôvodom zo Senegalu), bola etnická rôznorodosť vždy kľúčovým prvkom.
Po švédskom úspechu prišlo viac ako dve dekády trvajúce obdobie sucha. Až príchod trénera Michela Hidalgo na konci 70.rokov zažal novú úspešnú éru, ktorá bude navždy spojená s menom Michela Platiniho. Svetový šampionát v roku 1982 vstúpil do francúzskych dejín skôr vďaka kriminálnemu zákroku nemeckého gólmana Haralda Schumachera na Patricka Battistona; Nemci nakoniec semifinále vyhrali a na Les Bleus tak zostala iba štvrtá priečka. Tím okolo "magického štvorca" (Platini, Jean Tigana, Alain Giresse a Bernard Genghini) si však všetko vynahradil o dva roky neskôr na domácom Eure, kde si pripísal svoje premiérové medzinárodnej zlato. Na svetových kolbiskách sa Platiniho generácie rozlúčila tretím miestom z MS 1986 v Mexiku.
V prvej polovici 90.rokov sa Francúzi opäť odmlčali, ich návrat medzi svetovú elitu však bol o to drvivejšia - po Kopovi s Platinim totiž prišiel ďalší veľký líder, Zinedine Zidane, a tento príbeh už dobre poznáme. Málo tímov v dejinách futbalu rozsievalo medzi fanúšikmi takú radosť, ako ten francúzsky z roku 1998. Tretí zlatá éra trvala iba dva roky, do histórie sa však zapísala nezmazateľným písmom.Deschampsův tím je od tej doby prvým, ktorý má potenciál sa slávnym časom aspoň priblížiť.
Kvalifikácia
Kvalifikačné skupina I mala od začiatku úplne jasný scenár: Favoritom na postup bolo Španielsko, Francúzsko malo uzmout druhú priečku (a napríklad svojho južného suseda aj trochu potrápiť), Fínsko, Gruzínsko a Bielorusko zostali bez šance. K žiadnemu prekvapeniu nakoniec skutočne nedošlo, z verenci Didiera Deschampsa si barážovou pozícii bez problémov ustrážili. Okrem dvouzápasu so Španielskom (cennú vonkajšia remízu 1: 1 zmazala nešťastná domáca prehra 0: 1) stratili už len v Gruzínsku, ktorá sa probetonovala k výsledku 0: 0.Z ôsmich stretnutí získali Les Bleus 17 bodov, o 8 viac než tretej Fínsko.
Skutočná skúška ich schopností tak prišla až v baráži - a bolo to poriadne peklo. Los im za súpera určil Ukrajinu, talentovaný a obetavý tím, ktorý navyše začínal na domácom ihrisku. Kto vie, čo by sa v krajine dialo, keby Francúzi nakoniec nepostúpili; rozhodne k tomu nemali ďaleko.Pred takmer 70 tisíckami divákov v Kyjeve síce udržali bezgólový prvý polčas, góly Zozulji s Jarmolenkem po zmene strán však postavili Deschampsa do nezávideniahodnej pozície.
Prošedivělému koučovi bývalo v Marseille miestami vytýkané, že je príliš mäkký a nedokáže sa popasovať s nepriaznivými okolnosť ami; odvetný zápas v Paríži však tieto zvesti dokonale vyvrátil. Od prvej minúty hrali Les Bleus ako tím, ktorý si neúspech ani v najmenšom nepripúšťa, Ukrajinu úplne prevalcovali a už v prvom polčase vďaka trefám Sakha s Benzema zmazali kyjevskej manko. Mamadou Sakho následne v 72.minúte poistil výhru 3: 0.
Na koho sa zamerať: Blaise Matuidi (PSG)
Rad ľudí stále považuje Matuidiho za síce kvalitného, ale predsa len trochu stereotypného "búracích" stredu zálohy. Je síce pravda, že odchovanec Saint-Étienne patrí k fyzicky najsilnejším futbalistom na svete a prejsť cez neho sa občas javí ako úplne nemožné, od jeho prestupu do Paríža sa však ukazuje, že toho vie oveľa viac - len málo hráčov si môže dovoliť niekoľkokrát za zápas nabehnúť do druhej vlny na kraj súperovho vápna a pritom sa stále bez problémov stíhať vracať na svoje miesto pred stopérov.Matuidi je extrémne univerzálnym h ráčom, vie hrať defenzívneho, stredného i ofenzívneho záložníka, sťahuje sa dokonca aj k stranám ihrisko a celkovo pôsobí dojmom, že celý stred poľa je skrátka jeho. Ak je vo forme, neexistuje sila, ktorá by ho skrotili.
Napriek obrovský hype okolo talentovaného Pogba zostáva dvadsaťsedemročný suverén najdôležitejším mužom Deschampsová zálohy; vedľa výbušné sily a nadľudské výdrže totiž pridáva aj prekvapivo kvalitnú techniku.Iste, nie je to žiadny Andrea Pirlo (túto pozíciu vo Francúzsku zastáva skôr Yohan Cabaye) a jeho prednosti leží predsa len inde, bez problémov sa však zvláda zapájať do budovania útokov, vďaka čomu vyzerá francúzsky stred ihriska takmer balistickou. Ak sa Les Bleus podarí prekvapiť a zabojovať o medaily, existuje veľká šanca, že architektom ich úspechu bude práve Matuidi. Robustný opora PSG má možnosť stať sa skutočnou svetovou superstar.
Tréner: Didier Deschamps
Jednota, jednota, jednota.S blížiacim sa otváracom duelom MS nehovorí Didier Deschamps o ničom inom: je potrebné obnoviť tímového ducha, hráči sa musia cítiť vo svojej koži, je potrebný bojovať ako jeden muž. Pre niekdajšieho odchovanca Nantes je tento prístup typický; Les Canaris sa nikdy netajili tým, že ich najväčšou hviezdou je tím. Súčasná Francúzsko je na tom podobne. Štyridsaťpäťročný kouč síce preslávil skôr ako prezieravý taktik, teraz sa však musí rozpamätať na svoje korene a zaujať úlohu charizmatického lídra.
Deschamps je vo francúzskom futbale veľkú personou.Niekdajší skvelý stredopoliar zanechal počas svojej aktívnej kariéry najväčšej stopu v Marseille a Juventuse (s oboma týmito klubmi vyhral Ligu majstrov, a do oboch neskôr vrátil aj ako tréner), na reprezentačnej úrovni potom bol kapitánom skvelé generácie Blacks, blancs, Beurs < / i>, ktorá pod jeho vedením vyhrala s vetový šampionát v roku 1998 a Euro o dva roky neskôr. Počas jedenástich rokov si v modrom drese pripísal 103 štartov.
Trénovanie začal ihneď po zavesenie kopačiek na klinec; písal sa rok 2001 a Deschamps, vtedy ešte len tridsaťtriročný (!), nastúpil čerstvo na lavičku Monaka.Jeho mimoriadna inteligencia, prekvapivá taktická erudícia a ochota nebáť sa skúšať nové nápady doviedla podceňovaný tím až do finále Ligy majstrov v roku 2004, kde sa nakoniec musel skloniť pred Portom. Bol to skvelý súboj dvoch vychádzajúcich trénerských hviezd - víťazný José Mourinho už teraz patrí medzi futbalové legendy, porazený Deschamps zatiaľ na medzinárodný úspech čaká.
Na druhú stranu treba povedať, že jeho meno trofeje skrátka priťahuje - v Monaku vyhral Coupe de la Ligue (2003), následne s Juventusom opanoval Serii B (2006/07), a do Marseille odchádzal s vizitkou muža, ktorého úlohou je navrátiť slávny klub spä� � na vrchol.To rozhodne nebolo jednoduché "zadanie", Deschamps ho však splnil - Les Phocéens pod jeho vedením vyhrali ako francúzsku ligu (2009/10), ako aj ďalšie tri domáce poháre (Coupe de la Ligue v rokoch 2010, 11 a 12) a dva Superpoháre (2010, 11).
Teraz čaká premýšľavého taktika prvá veľká medzinárodná skúška - pod jeho predchodcom Laurentom Blanka nehrala Francúzsko na Eure 2012 zle, doplatila však na nedostatok efektivity v útoku a celkovo trochu laxný poňatie, ktorému chýbala vôľa a bojovnosť. Deschamps je podobným typom trénera ako Blanc a je teda možné, že tie isté problémy budú Les Bleus sužovať aj teraz.Bývalý legendárny kapitán, ktorý vyhrával všade, kam vkročil, tak stojí pred doposiaľ najťažšou úlohou svojej trénerskej kariéry.
Prednosti
Len málo tímov na šampionáte bude mať lepšiu záložný rad než práve Francúzsko. Dynamika trojica Matuidi, Pogba, Cabaye je fenomen� �lny - všetci sú dostatočne univerzálny, zdatní v defenzíve a ofenzíve, a čo predovšetkým, skutočne kvalitný na tej najvyššej úrovni.Deschamps musí dúfať, že sa mu žiadny zo záložníkov nezraní; nie že by Francúzsko nemala schopné náhradníkmi (trio Mavuba, Sissoko, Schneiderlin by v rámci turnaja stále predstavovalo výrazný nadpriemer), ale základná zostava nemá v tomto ohľade viditeľnú slabinu.
Vôbec sa zdá, že od pamätné Zidaneho generácie nemali les Bleus papierovo lepší tím. V bránke je neotrasiteľnou jednotkou skvelý Hugo Lloris, kraje obrany sú kvalitne zdvojené, vo Valbuena má Deschamps k dispozícii Playmaker najvyššej úrovne, Antoine Griezmann čoby jediné ostré krídlo zase dodá dravosť, surovosť a ťah na bránku.Práve vďaka Grizemannovi s Giroud, ktorý svojou hrou chrbtom k bránke ponúka vítanú alternatívu do útoku, vyzerajú Francúzi tiež oveľa efektívnejšie, čo je oproti impotentn� �mu Euru 2012 určite posun.
Tím Les Bleus je vôbec papierovo skvele poskladaný a vyvážený. Zabudnúť by sme nemali ani na nebývalo silnú lavičku náhradníkov: všetky pozície sú kvalitne zdvojené, Deschamps teda má oproti radu súperov "druhého sledu" v rukách luxusnej výhodu. Bez Ribéryho síce Francúzsku možno chýba vyložená superstar, čo sa rozloženie kvality naprieč mužstvom týka, môžu sa jej však rovnať iba Brazílčania a Španieli.
Vôbec najdôležitejším bodom však bude atmosféra v kabíne.V tíme, kde od pamätného MS 2006 panoval nepokrytý chaos, bude práve vnútorná rovnováha lakmusovým papierikom prípadného úspechu. Stále ešte nie je isté, či Francúzi skutočne dokážu prekonať svoju najväčšiu prekážku a ťahať za jeden povraz ako tím, heroická výhra v baráži nad Ukrajinou však dáva priaznivcom veľkú nádej.
Slabiny
Čo sa základnej zostavy týka, Francúzsku chýba k papierovej dokonalosti snáď len skutočný generál stredu obrany, hráč typu Thiaga Silvu, ktorý by svojimi skúsenosťami a vodcovskými schopnosťami prirodzene stmelil defenzívne fáze tímu v kompaktný celok.V budúcnosti sa na túto rolu počíta s Raphaël Varane, ktorý je Deschampsovým favoritom a dosť možno sa objaví aj v základnej zostave; zatiaľ je však príliš neskúsený, čo platí aj pre Eliaquima Mangala. Niekdajší kapitán PSG Mamadou Sakho z tejto role v posledných rokoch vypadol, zatiaľ čo Laurent Koscielny je síce mimoriadne kvalitným hráčom, ale nie lídrom. Na prvý pohľad legitímny argument však trochu vädne pri pohľade na štatistiky - Francúzi dostávajú tak málo gólov, že nazývať akúkoľvek časť obrany ich slabinou je skrátka pritiahnuté za vlasy.
Potom je tu samozrejme otázka Francka Ribéryho.Minuloročný finalista Zlatej lopty je bezpochyby najlepším futbalistom Francúzska a hoci v uplyn ulej sezóne zaznamenal výrazný úbytok formy, v národnom tíme by stále hral kľúčovú úlohu. Jeho prítomnosť by navyše veľmi pomohla aj Karimu Benzema, ktorý na Eure 2012 vyložene sklamal a tento rok bude mať dosť možno poslednú šancu presvedčiť náročné fanúšikov, že si pozíciu hrotového útočníka skutočne zaslúži.
Ribéryho zranenie nie je pre Francúzsko katastrofou, napriek tomu však ide o výraznú stratu a Deschamps musia narýchlo vymyslieť operatívne riešenie (Blaise Matuidi sa napríklad otvorene vyjadril v zmysle, že Francúzsko Ribéryho "nutne potrebuje").Či už sa rozhodne postaviť na krídla Valbuena s Griezmannem, dať šancu Rémymu, alebo napríklad stiahnuť Benzemu na stranu a doprostred útoku postaviť Giroud, pôjde o variant, ktorú Francúzi nemajú nazkoušenou as ktorou sa primárne nepočítalo.
A ak sme zmieňovali delikátna a krehký tímový balans ako jednu z predností súčasného výberu, n ikde nie je napísané, že sa veci opäť nezvrtne. Momentálne to v tíme Les Bleus na nejakú búrku nevyzerá, lenže u Francúzov človek nikdy nevie.Deschamps sa v podobnej situácii ocitol aj vo svojej poslednej sezóne v Marseille, kedy nedokázal hrdý klub po zlej sérii výsledkov adekvátne "naštartovať" a nakoniec opúšťal prístavné mesto s hanbou. Tlak, ktorý na jeho osobe leží, by dosť možno zamával is oveľa protřelejšími motivátory.
Na druhú stranu, veľká väčšina francúzskych fanúšikov sú realistami - očakávajú postup do štvrťfinále s tým, že najdôležitejšie je, aby sa za svoju reprezentáciu po dlhej "ére temna" konečne nemuseli hanbiť.Medaily sú síce krásnou predstavou, Francúzsko má ale za úlohu predovšetkým nájsť stratenú česť ..
Predpokladaná zostava
Lloris - Debuchy, Koscielny, Sakho, Evra - Matuidi, Pogba, Cabaye - Valbuena, Benzema, Griezmann
História
Štatistika hovorí, že Francúzsko v roku 2014 zažiari - od prelomu tisícročia totiž ekipa v modrých dresoch pravidelne strieda skvelý šampionát s hrôzostrašným. Po veľkolepé domáce výhre v roku 1998 nasledoval výbuch v Japonsku a Južnej Kórei, po nečakanom striebru z Nemecka 2006 prišl a hanba v Juhoafrickej republike.Priaznivý žreb brazílskeho turnaja akoby sám od seba popostrkoval Deschampsová koňa do úlohy spolufavoritov.
Väčšina fanúšikov vníma súčasnú Francúzsku ako kvalitný a nebezpečný tím, ktorý môže prekvapiť, medzi najväčšie kandidátmi na zlato však nepatrí. To je historicky pomerne akurátnej pohľad. Les Bleus založili svoju futbalovú asociáciu už v roku 1904 a hneď na prvom MS v Uruguaji (1930) boli jedným zo štyroch európskych celkov. V predvojnovom období nechýbali Francúzi na Mundial ani raz, na veľký úspech si však mali ešte počkať.
Prvá zlatá generácia sa v krajine zrodila v 50. rokoch, v čase, keď klubovej scéne vládlo Stade de Reims.Je symbolické, že tím, ktorý skončil tretí na MS 1958 vo Švédsku a pripísal si tak svoju historicky prvú medailu, viedli za úspechom Raymond Kopa a Just Fontaine - prvý menovaný bol etnickým Poliakom, zatiaľ čo Fontaine, sa 13 gólmi držiteľ rekordu pre najlepšieho strelca počas jediného šampionátu, sa narodil v Maroku. Pre reprezentáciu, ktorá ako prvá v Európe dala šancu čiernemu hráči (bol ním Raoul Diagne, slávny bek pôvodom zo Senegalu), bola etnická rôznorodosť vždy kľúčovým prvkom.
Po švédskom úspechu prišlo viac ako dve dekády trvajúce obdobie sucha. Až príchod trénera Michela Hidalgo na konci 70.rokov zažal novú úspešnú éru, ktorá bude navždy spojená s menom Michela Platiniho. Svetový šampionát v roku 1982 vstúpil do francúzskych dejín skôr vďaka kriminálnemu zákroku nemeckého gólmana Haralda Schumachera na Patricka Battistona; Nemci nakoniec semifinále vyhrali a na Les Bleus tak zostala iba štvrtá priečka. Tím okolo "magického štvorca" (Platini, Jean Tigana, Alain Giresse a Bernard Genghini) si však všetko vynahradil o dva roky neskôr na domácom Eure, kde si pripísal svoje premiérové medzinárodnej zlato. Na svetových kolbiskách sa Platiniho generácie rozlúčila tretím miestom z MS 1986 v Mexiku.
V prvej polovici 90.rokov sa Francúzi opäť odmlčali, ich návrat medzi svetovú elitu však bol o to drvivejšia - po Kopovi s Platinim totiž prišiel ďalší veľký líder, Zinedine Zidane, a tento príbeh už dobre poznáme. Málo tímov v dejinách futbalu rozsievalo medzi fanúšikmi takú radosť, ako ten francúzsky z roku 1998. Tretí zlatá éra trvala iba dva roky, do histórie sa však zapísala nezmazateľným písmom.Deschampsův tím je od tej doby prvým, ktorý má potenciál sa slávnym časom aspoň priblížiť.
Kvalifikácia
Kvalifikačné skupina I mala od začiatku úplne jasný scenár: Favoritom na postup bolo Španielsko, Francúzsko malo uzmout druhú priečku (a napríklad svojho južného suseda aj trochu potrápiť), Fínsko, Gruzínsko a Bielorusko zostali bez šance. K žiadnemu prekvapeniu nakoniec skutočne nedošlo, z verenci Didiera Deschampsa si barážovou pozícii bez problémov ustrážili. Okrem dvouzápasu so Španielskom (cennú vonkajšia remízu 1: 1 zmazala nešťastná domáca prehra 0: 1) stratili už len v Gruzínsku, ktorá sa probetonovala k výsledku 0: 0.Z ôsmich stretnutí získali Les Bleus 17 bodov, o 8 viac než tretej Fínsko.
Skutočná skúška ich schopností tak prišla až v baráži - a bolo to poriadne peklo. Los im za súpera určil Ukrajinu, talentovaný a obetavý tím, ktorý navyše začínal na domácom ihrisku. Kto vie, čo by sa v krajine dialo, keby Francúzi nakoniec nepostúpili; rozhodne k tomu nemali ďaleko.Pred takmer 70 tisíckami divákov v Kyjeve síce udržali bezgólový prvý polčas, góly Zozulji s Jarmolenkem po zmene strán však postavili Deschampsa do nezávideniahodnej pozície.
Prošedivělému koučovi bývalo v Marseille miestami vytýkané, že je príliš mäkký a nedokáže sa popasovať s nepriaznivými okolnosť ami; odvetný zápas v Paríži však tieto zvesti dokonale vyvrátil. Od prvej minúty hrali Les Bleus ako tím, ktorý si neúspech ani v najmenšom nepripúšťa, Ukrajinu úplne prevalcovali a už v prvom polčase vďaka trefám Sakha s Benzema zmazali kyjevskej manko. Mamadou Sakho následne v 72.minúte poistil výhru 3: 0.
Na koho sa zamerať: Blaise Matuidi (PSG)
Rad ľudí stále považuje Matuidiho za síce kvalitného, ale predsa len trochu stereotypného "búracích" stredu zálohy. Je síce pravda, že odchovanec Saint-Étienne patrí k fyzicky najsilnejším futbalistom na svete a prejsť cez neho sa občas javí ako úplne nemožné, od jeho prestupu do Paríža sa však ukazuje, že toho vie oveľa viac - len málo hráčov si môže dovoliť niekoľkokrát za zápas nabehnúť do druhej vlny na kraj súperovho vápna a pritom sa stále bez problémov stíhať vracať na svoje miesto pred stopérov.Matuidi je extrémne univerzálnym h ráčom, vie hrať defenzívneho, stredného i ofenzívneho záložníka, sťahuje sa dokonca aj k stranám ihrisko a celkovo pôsobí dojmom, že celý stred poľa je skrátka jeho. Ak je vo forme, neexistuje sila, ktorá by ho skrotili.
Napriek obrovský hype okolo talentovaného Pogba zostáva dvadsaťsedemročný suverén najdôležitejším mužom Deschampsová zálohy; vedľa výbušné sily a nadľudské výdrže totiž pridáva aj prekvapivo kvalitnú techniku.Iste, nie je to žiadny Andrea Pirlo (túto pozíciu vo Francúzsku zastáva skôr Yohan Cabaye) a jeho prednosti leží predsa len inde, bez problémov sa však zvláda zapájať do budovania útokov, vďaka čomu vyzerá francúzsky stred ihriska takmer balistickou. Ak sa Les Bleus podarí prekvapiť a zabojovať o medaily, existuje veľká šanca, že architektom ich úspechu bude práve Matuidi. Robustný opora PSG má možnosť stať sa skutočnou svetovou superstar.
Tréner: Didier Deschamps
Jednota, jednota, jednota.S blížiacim sa otváracom duelom MS nehovorí Didier Deschamps o ničom inom: je potrebné obnoviť tímového ducha, hráči sa musia cítiť vo svojej koži, je potrebný bojovať ako jeden muž. Pre niekdajšieho odchovanca Nantes je tento prístup typický; Les Canaris sa nikdy netajili tým, že ich najväčšou hviezdou je tím. Súčasná Francúzsko je na tom podobne. Štyridsaťpäťročný kouč síce preslávil skôr ako prezieravý taktik, teraz sa však musí rozpamätať na svoje korene a zaujať úlohu charizmatického lídra.
Deschamps je vo francúzskom futbale veľkú personou.Niekdajší skvelý stredopoliar zanechal počas svojej aktívnej kariéry najväčšej stopu v Marseille a Juventuse (s oboma týmito klubmi vyhral Ligu majstrov, a do oboch neskôr vrátil aj ako tréner), na reprezentačnej úrovni potom bol kapitánom skvelé generácie Blacks, blancs, Beurs < / i>, ktorá pod jeho vedením vyhrala s vetový šampionát v roku 1998 a Euro o dva roky neskôr. Počas jedenástich rokov si v modrom drese pripísal 103 štartov.
Trénovanie začal ihneď po zavesenie kopačiek na klinec; písal sa rok 2001 a Deschamps, vtedy ešte len tridsaťtriročný (!), nastúpil čerstvo na lavičku Monaka.Jeho mimoriadna inteligencia, prekvapivá taktická erudícia a ochota nebáť sa skúšať nové nápady doviedla podceňovaný tím až do finále Ligy majstrov v roku 2004, kde sa nakoniec musel skloniť pred Portom. Bol to skvelý súboj dvoch vychádzajúcich trénerských hviezd - víťazný José Mourinho už teraz patrí medzi futbalové legendy, porazený Deschamps zatiaľ na medzinárodný úspech čaká.
Na druhú stranu treba povedať, že jeho meno trofeje skrátka priťahuje - v Monaku vyhral Coupe de la Ligue (2003), následne s Juventusom opanoval Serii B (2006/07), a do Marseille odchádzal s vizitkou muža, ktorého úlohou je navrátiť slávny klub spä� � na vrchol.To rozhodne nebolo jednoduché "zadanie", Deschamps ho však splnil - Les Phocéens pod jeho vedením vyhrali ako francúzsku ligu (2009/10), ako aj ďalšie tri domáce poháre (Coupe de la Ligue v rokoch 2010, 11 a 12) a dva Superpoháre (2010, 11).
Teraz čaká premýšľavého taktika prvá veľká medzinárodná skúška - pod jeho predchodcom Laurentom Blanka nehrala Francúzsko na Eure 2012 zle, doplatila však na nedostatok efektivity v útoku a celkovo trochu laxný poňatie, ktorému chýbala vôľa a bojovnosť. Deschamps je podobným typom trénera ako Blanc a je teda možné, že tie isté problémy budú Les Bleus sužovať aj teraz.Bývalý legendárny kapitán, ktorý vyhrával všade, kam vkročil, tak stojí pred doposiaľ najťažšou úlohou svojej trénerskej kariéry.
Prednosti
Len málo tímov na šampionáte bude mať lepšiu záložný rad než práve Francúzsko. Dynamika trojica Matuidi, Pogba, Cabaye je fenomen� �lny - všetci sú dostatočne univerzálny, zdatní v defenzíve a ofenzíve, a čo predovšetkým, skutočne kvalitný na tej najvyššej úrovni.Deschamps musí dúfať, že sa mu žiadny zo záložníkov nezraní; nie že by Francúzsko nemala schopné náhradníkmi (trio Mavuba, Sissoko, Schneiderlin by v rámci turnaja stále predstavovalo výrazný nadpriemer), ale základná zostava nemá v tomto ohľade viditeľnú slabinu.
Vôbec sa zdá, že od pamätné Zidaneho generácie nemali les Bleus papierovo lepší tím. V bránke je neotrasiteľnou jednotkou skvelý Hugo Lloris, kraje obrany sú kvalitne zdvojené, vo Valbuena má Deschamps k dispozícii Playmaker najvyššej úrovne, Antoine Griezmann čoby jediné ostré krídlo zase dodá dravosť, surovosť a ťah na bránku.Práve vďaka Grizemannovi s Giroud, ktorý svojou hrou chrbtom k bránke ponúka vítanú alternatívu do útoku, vyzerajú Francúzi tiež oveľa efektívnejšie, čo je oproti impotentn� �mu Euru 2012 určite posun.
Tím Les Bleus je vôbec papierovo skvele poskladaný a vyvážený. Zabudnúť by sme nemali ani na nebývalo silnú lavičku náhradníkov: všetky pozície sú kvalitne zdvojené, Deschamps teda má oproti radu súperov "druhého sledu" v rukách luxusnej výhodu. Bez Ribéryho síce Francúzsku možno chýba vyložená superstar, čo sa rozloženie kvality naprieč mužstvom týka, môžu sa jej však rovnať iba Brazílčania a Španieli.
Vôbec najdôležitejším bodom však bude atmosféra v kabíne.V tíme, kde od pamätného MS 2006 panoval nepokrytý chaos, bude práve vnútorná rovnováha lakmusovým papierikom prípadného úspechu. Stále ešte nie je isté, či Francúzi skutočne dokážu prekonať svoju najväčšiu prekážku a ťahať za jeden povraz ako tím, heroická výhra v baráži nad Ukrajinou však dáva priaznivcom veľkú nádej.
Slabiny
Čo sa základnej zostavy týka, Francúzsku chýba k papierovej dokonalosti snáď len skutočný generál stredu obrany, hráč typu Thiaga Silvu, ktorý by svojimi skúsenosťami a vodcovskými schopnosťami prirodzene stmelil defenzívne fáze tímu v kompaktný celok.V budúcnosti sa na túto rolu počíta s Raphaël Varane, ktorý je Deschampsovým favoritom a dosť možno sa objaví aj v základnej zostave; zatiaľ je však príliš neskúsený, čo platí aj pre Eliaquima Mangala. Niekdajší kapitán PSG Mamadou Sakho z tejto role v posledných rokoch vypadol, zatiaľ čo Laurent Koscielny je síce mimoriadne kvalitným hráčom, ale nie lídrom. Na prvý pohľad legitímny argument však trochu vädne pri pohľade na štatistiky - Francúzi dostávajú tak málo gólov, že nazývať akúkoľvek časť obrany ich slabinou je skrátka pritiahnuté za vlasy.
Potom je tu samozrejme otázka Francka Ribéryho.Minuloročný finalista Zlatej lopty je bezpochyby najlepším futbalistom Francúzska a hoci v uplyn ulej sezóne zaznamenal výrazný úbytok formy, v národnom tíme by stále hral kľúčovú úlohu. Jeho prítomnosť by navyše veľmi pomohla aj Karimu Benzema, ktorý na Eure 2012 vyložene sklamal a tento rok bude mať dosť možno poslednú šancu presvedčiť náročné fanúšikov, že si pozíciu hrotového útočníka skutočne zaslúži.
Ribéryho zranenie nie je pre Francúzsko katastrofou, napriek tomu však ide o výraznú stratu a Deschamps musia narýchlo vymyslieť operatívne riešenie (Blaise Matuidi sa napríklad otvorene vyjadril v zmysle, že Francúzsko Ribéryho "nutne potrebuje").Či už sa rozhodne postaviť na krídla Valbuena s Griezmannem, dať šancu Rémymu, alebo napríklad stiahnuť Benzemu na stranu a doprostred útoku postaviť Giroud, pôjde o variant, ktorú Francúzi nemajú nazkoušenou as ktorou sa primárne nepočítalo.
A ak sme zmieňovali delikátna a krehký tímový balans ako jednu z predností súčasného výberu, n ikde nie je napísané, že sa veci opäť nezvrtne. Momentálne to v tíme Les Bleus na nejakú búrku nevyzerá, lenže u Francúzov človek nikdy nevie.Deschamps sa v podobnej situácii ocitol aj vo svojej poslednej sezóne v Marseille, kedy nedokázal hrdý klub po zlej sérii výsledkov adekvátne "naštartovať" a nakoniec opúšťal prístavné mesto s hanbou. Tlak, ktorý na jeho osobe leží, by dosť možno zamával is oveľa protřelejšími motivátory.
Na druhú stranu, veľká väčšina francúzskych fanúšikov sú realistami - očakávajú postup do štvrťfinále s tým, že najdôležitejšie je, aby sa za svoju reprezentáciu po dlhej "ére temna" konečne nemuseli hanbiť.Medaily sú síce krásnou predstavou, Francúzsko má ale za úlohu predovšetkým nájsť stratenú česť ..
Predpokladaná zostava
Lloris - Debuchy, Koscielny, Sakho, Evra - Matuidi, Pogba, Cabaye - Valbuena, Benzema, Griezmann
Feliratkozás:
Megjegyzések küldése (Atom)
Nincsenek megjegyzések:
Megjegyzés küldése